FAREBNÉ KANÁRIKY (11)

Vložené 27.05.2020

Farebné kanáriky tvoria najväčšiu skupinu medzi kanárikmi a na výstavách tvoria najpočetnejšiu skupinu medzi bodovanými vtákmi. Ich história spadá do obdobia 14. – 15. storočia, kedy boli objavené. K vytváraním jednotlivých mutácii (náhodne alebo cielene) u tohto druhu kanárikov dochádzalo v neskoršom období. Najskôr s chovom kanárikov začali španielski mnísi za hradbami kláštorov, kde takmer 100 rokov si tento monopol nedali vziať a preto sa ani nič mimoriadne v ich šľachtení nedialo.

Divoko sfarbený kanárik (Serinus canarius), ktorý ešte dnes žije vo svojej domovine, mal (ako zelený kanárik) vo svojom genetickom základe farbu základnú žltú alebo presnejšie bielo-žltú a melanínovú farbu, ktorá zasahuje od svetlo sivej, cez hnedú až čiernu. Pravdepodobne za týmito múrmi kláštorov vznikla mutácia, ktorá  sa podobala viac-menej na žltého kanárika. Ako už bolo spomenuté, s domestikáciou kanárikov došlo pred viac než 500 rokmi. Najväčší rozmach však sa dosiahol v 50. a 60. rokoch minulého storočia, kedy z čížika ohnivého (Spinus cuculatus) a vhodným krížením s farebným kanárikom, vznikol kanárik červený. Dnes už máme vyše 300 (možno i viac) vyšľachtených rôznych farebných rázov, z tohto počtu je vystavovaných na výstavách v 316 triedach kolekcií a jednotlivcov 158 farebných rázov, ak nepočítam, že už bolo povolené na Európskej výstave v Lipsku v roku 2012, vystavovať i jaspisové kanáriky. Na Slovensku a v Česku sa už tieto kanáriky vystavujú od roku 2009 a najväčší rozmach u nás zaznamenali v rokoch 2011 a 2012. I keď tieto kanáriky doposiaľ v rámci C.O.M. neboli uznané (v roku 2013 k ich uznaniu mali veľmi blízko), medzi chovateľmi sa z roka na rok tešia väčšej obľube a rady chovateľov týchto farebných kanárikov sa každým rokom rozrastajú.

Európsky klub pre jaspisové kanáriky

Od roku 2009 sa v Európe v plnom rozsahu venuje týmto kanárikom Európsky klub chovateľov jaspisových kanárikov so sídlom v Bordeaux (Francúzsko) pod názvom Club Européen du canary Jaspe.Pod vedením tohto klubu sa každý rok konajú Majstrovstvá Európy jaspisových kanárikov. Je však nepochybné, že v súčasnosti máme v skupine farebných kanárikov toľko farebných rázov, že už i najväčší odborník o nich stráca prehľad. Z toho jednoznačne vyplýva, že objavovaniu nového v tejto sfére nie je ešte koniec, preto sa máme na čo tešiť.

V súčasnosti je v skupine farebných kanárikov vyše 300 farebných rázov. Spomedzi všetkých týchto farebných kanárikov je veľa takých, ktoré sa počítajú medzi tzv. hraničné vtáky, ktoré sa na výstavách taktiež objavujú, ale bodovo obzvlášť nevynikajú. Bodovacie stupnice a presné definície umožňujú všetkým chovateľom a posudzovateľom vniesť poriadok a jasno do zdanlivého chaosu týchto jednotlivých farieb. Žiaľ, skutočnosť býva taká, že nejeden chovateľ si nechce uvedomiť chyby, ktorých sa dopúšťa pri ich odchove. Veľa chovateľov z neznalosti kríži medzi sebou rôzne farebné skupiny, ktorých výsledkom je jedinec s prekrývajúcimi sa jednotlivými faktormi z ktorých vznikol a vzniká neštandardný jedinec, ktorý pre svoje nežiaduce sfarbenie je zo súťaže vylúčený. Tým, že k jednotlivým základným farbám pribudli (pribúdajú) rôzne prídavné faktory, že názvy ako bronzový, medený, zelený, strieborný atď., sú nesprávne, lebo nevystihujú pravé pomenovanie kanárika podľa jeho súčasného sfarbenia.

Z toho dôvodu sa pristúpilo k novým pojmom, kde ich pomenovanie vychádza z lipochrómovej a melanínovej farby i z jednotlivých prídavných faktorov. Toto si vysvetlíme a každý chovateľ si to bude môcť ujasniť, aby sa v komunikácii chovateľov farebných kanárikov zaviedol jednotný systém, bez ktorého v súčasnosti už nie je možné existovať, ak chceme spoločne kráčať s myslením a vyjadrovaním sa so zahraničnými chovateľmi bez toho, aby sme za nimi zaostávali. Tak sme sa dostali k tomu, že napr. zelený kanárik už nie je zelený, ale je žlto-čierny. Práve preto bolo potrebné zjednotiť pomenovanie farebných kanárikov. Prijala sa teda zásada, že farebný kanárik vo svojom názve bude niesť farbu základnú, t. j. lipochrómovú (žltá, biela, červená) a melanínovú farbu (čierna, achátová, hnedá a izabelová). Jedna alebo druhá farba ešte môžu byť ovplyvňované jednotlivými prídavnými faktormi, ktoré sa taktiež v názve musia objaviť. I keď sa pomenovanie žlto-čierneho kanárika zo začiatku zdalo neobvyklé a pre laika nepochopiteľné, odborníkom a posudzovateľom toto nové pomenovanie uľahčuje ich prácu a medzi chovateľmi uľahčuje komunikáciu, zvlášť so zahraničnými chovateľmi.

Prehľad nomenklatúry farebných kanárikov

Vedecký a technický rozvoj napreduje nielen v priemyselnej oblasti, ale i v oblasti chovateľskej. Doposiaľ bolo vydaných niekoľko publikácií, ktoré sa rozdelením farebných kanárikov (FK) zaoberajú, ale od ich vydania uplynulo veľa času a situácia sa v chovateľskom svete, v tejto oblasti, podstatne zmenila. Rozdelenie farebných kanárikov, tak ako ich uvádza doposiaľ vydaná literatúra na Slovensku i v Českej republike, už v súčasnosti nemôžeme považovať za dôveryhodné. V tomto seriáli sú už akceptované  najnovšie poznatky, ktoré som čerpal z rôznej zahraničnej literatúry, štandardov, Štandardu C.O.M. a z novo spracovaného Štandardu pre farebné kanáriky, ktorého som autorom (rok 2006 a 2012).  V predchádzajúcej časti som uviedol skutočnosť, že chovatelia farebných kanárikov, a to nielen u nás, nepoznajú dostatočne správne názvoslovie a rozdelenie farebných kanárikov podľa C.O.M. a čo ma najviac udivuje, že majú v tom problémy i niektorí  posudzovatelia, a to nie len na Slovensku. Už niekoľko rokov, minimálne 40 (v roku 1980 to bolo prezentované i v bývalej ČSSR na Svetovom šampionáte v Olomouci) sa zaoberáme novým pomenovaním farebných kanárikov a stále sa vyskytujú chovatelia, ktorí nie sú schopní pochopiť ani základné pomenovanie, nehovoriac o úplnom názve  kanárika vo farbe i s prídavnými faktormi.

Na tomto mieste si ukážeme, že to nie je žiadna veda a že sa to dá pochopiť veľmi rýchlo a jednoducho. Stačí len pozorne čítať a predstaviť si svojho kanárika, ktorého chováme a na ktorého budeme pomenovanie aplikovať. V prvom rade je potrebné si ujasniť čo je to lipochróma čo melanín.

Na výstavách (dnes už na všetkých) sú farebné kanáriky rozdelené do dvoch základných skupín. Každý návštevník, i ten ktorý kanáriky nechová, si v okamihu všimne medzi nimi rozdiel. Expozíciu farebných kanárikov rozdeľujeme na expozíciu svetlých vtákov a na expozíciu tmavých vtákov. Čiže na expozíciu lipochrómových a na expozíciu melanínových vtákov. Žlté až červené kanáriky sú bez melanínu a biele sú bez melanínu a čiastočne bez lipochrómového farbiva. Žltá a červená patria medzi tukové farby, ktoré vznikli z karotenoidov. Karotenoidy sú červenožlté pigmenty rastlín a živočíchov, ktoré im dávajú typickú farbu. Sú rozpustné v tukoch a nazývajú sa farby lipochrómové.Medzi nich sa počítajú i farby biele.

Ak by sme sa mali pri farebných kanárikoch zapodievať otázkou, či každý kanárik má vo svojom zložení lipochrómovú farbu, tak odpoveď by znela áno.Na druhej strane je potrebné povedať, že melanínovú farbu nemá každý farebný kanárik. To znamená, že melanínové farebné kanáriky majú lipochrómovú farbu, lipochrómové kanáriky melanínovú farbu v sebe nemajú. Ak by lipochrómové kanáriky mali na sebe určité melanínové znaky (škvrny), považovalo by sa to za chybu v ich bodovom hodnotení. Na tomto mieste je však potrebné poznamenať, že existuje určitá skupina lipochrómových (svetlých ) kanárikov, u ktorých sa melanín nachádza na prachovom perí, ale na povrchu sú buď biele, žlté alebo červené a na výstavách tvoria samostatnú skupinu pod názvom lipochrómové s červenými očamialebo INO.V tomto prípade ide o  nepravé INO a tejto skupine farebných kanárikov sa budeme podrobnejšie venovať na inom mieste, kde si zároveň poukážeme na rozdiel medzi skupinou pravých a nepravých INO.

Farebné kanáriky rozdeľujeme do dvoch skupín:

- skupina svetlá – lipochrómová, nazývaná tiež základná,

- skupina tmavá – melanínová.

Skupina svetlá – lipochrómová

Poznámešesť základných lipochrómových farieb, ktorých rozdelenie uznávajú členské štáty C.O.M. Štandardy, ktoré boli počnúc rokom 1979 vydané, podľa ktorých sa pri posudzovaní väčšinou i postupuje, v súčasnosti už nepostačujú, nakoľko od roku 1979 v chove farebných kanárikov došlo k podstatným zmenám, o čom nebola chovateľská verejnosť dostatočne informovaná tak, ako posudzovatelia. V štandarde z roku 2012, o ktorom sa v tejto knihe zmieňujem, sú všetky tieto novinky už zapracované.

Lipochróm – základná (svetlá) farba – označenie I – VI

  I. žltá

 II. červená

III. dominantne biela

IV. recesívne biela

 V. slonovinovo žltá

VI. slonovinovo červená

I. Žltá

Žlté kanáriky sú veľmi známe, ale málokto vie, že žltá sa vyskytuje v rôznych odtieňoch. Je treba si uvedomiť, že bola jednou z farieb divoko žijúceho kanárika. Vznikla čiastočným a neskôr úplným vypadnutím melanínu, až nakoniec zostala čisto žltá. Preto sú krídla a chvost o niečo svetlejšie ako ostatná časť operenia. Ešte i dnes máme niekoľko odtieňov tejto žltej farby. Sú to svetložltá, strednožltá a tmavožltá. Toto ovplyvňujú tzv. intenzitné faktory,o ktorých si povieme na inom mieste. Vedľa žltej sa môžeme stretávať i s iným odtieňom, ako je citrónová, slamovožltá  a zlatožltá. Žltá farba má byť čistá a rovnomerne rozložená. V intenzívnej štruktúre má byť dostatočné množstvo žltej farby až do veľkých krídelných a chvostových pier. U bielokrídlych sa vyžadujú čisto biele letky a chvostové perie.

II. Červená

Červená farba nevznikla mutáciou, ale krížením. Tento proces, kríženie s čížikom ohnivým (Spinus cucullatus) a kanáričou samicou sa začal v Nemecku v roku 1915. Venovali sa mu chovatelia Materna, Balser a Dehms. Nebol to jednoduchý proces, ale už v generácii F1 bolo zistené, že niekoľko samčekov krížencov bolo plodných. Neskôr pri líniovom chove so samičku kanárika sa dosiahla plodnosť i u samičiek. Farba červeného kanárika nebola sýto červená, ako ju poznáme dnes, ale bola bledo červená (akoby vyblednutá červená). Spätným krížením vtákov, ktorí v sebe mali už geneticky zakódovanú červenú farbu sa došlo od kríženca ku čistému kanárikovi. Červená farba farebného kanárika je akousi zmesou červeného kantaxantínu so žltým xantofylom. Ako v žltej farbe i v tejto farbe sa vyžaduje čistota a rovnomernosť rozloženia červenej farby.

V intenzívnej štruktúre má byť sýto červené zafarbenie do koncov krídelných a chvostových pier. Príliš svetlé operenie sa u týchto kanárikov penalizuje. Neplatí to pri bielokrídlych, kde letky a chvostové perá musia byť biele. Nepripúšťa sa oranžové sfarbenie – z posudzovania sa vylučujú, resp. sa takýto farebný kanárik posúdi, ako nesprávne  sfarbený červený farebný kanárik.

V neintenzívnej štruktúre má byť prítomnosť plesne dobre viditeľná, nesmie však vytvárať golier okolo krku. Pripúšťa sa v tejto farebnej štruktúre svetlejšie operenie v krídelných a chvostových perách a od nôh k spodným chvostovým krovkám. U bielokrídlych sú letky a chvost vyfarbené ako u bielokrídlych intenzívnych, teda čisto biele letky a chvost.

V súčasnosti, aby sme dosiahli čo najsýtejšie červené sfarbenie týchto kanárikov, do vody a do krmiva sa im pridáva červené farbivo, ktoré je bežne dostať v dobrých predajniach s chovateľskými potrebami a na veľkých burzách (betakaroténalebo β-karotén alebo provitamín A, can – tax, carophyl a pod). Chovateľ, ktorý má pekné červeno sfarbené kanáriky a tvrdí, že to dosiahol len prostredníctvom kŕmenia mrkvou či cviklou, klame. Je potrebné do krmiva pre červené kanáriky začleňovať i túto rastlinnú potravu, ale tá nedodá do tela kanárika toľko karotenoidov, aby sa z neho mohol stať šampión výstavy. Červené kanáriky by sa v zásade mali páriť medzi sebou navzájom intenzívne s neintenzívnymi. Ak ich budeme páriť so žltými vystavujeme sa riziku, že sa u nich zníži intenzita červeného sfarbenia (jednoducho povedané) a žltá nebude dokonale žltá. Pri melanínových vtákoch prítomnosť červenej lipochrómovej farby spôsobuje, že kanárik je tmavší.

III. Dominantne biela

Dominantne biela vznikla v roku 1677 a asi o 200 rokov neskôr v Nemecku. Preto sa aj uvádza ako nemecká biela, ktorú poznáme podľa žltého alebo oranžového nádychu na ručných letkách. Tieto kanáriky nie sú schopné prijímať v potrave karotenoidy v dostatočnom množstve, lebo sú schopné ich premieňať na  lipochrómové farbivo len v malom množstve. Okrem farebného nádychu ručných letiek sú po celom tele biele. Nikde inde sa nesmie na ich tele vyskytovať lipochrómový pigment. Dominantné biele kanáriky sa medzi sebou nemajú páriť, lebo pri takto zostavených pároch dochádza k odumieraniu embryí už priamo vo vajíčku a i keď sa náhodou mláďatá vyliahnu, hynú krátko po vyliahnutí. Dominantné biele farebné kanáriky párime zásadne so žltými alebo červenými (oranžovými) farebnými kanárikmi.

IV. Recesívne biela

Recesívne biela sa nazývala (a toto pomenovanie ešte pretrváva) anglická biela, ktorá je čisto biela bez akýchkoľvek náznakov inej lipochrómovej farby v ručných letkách. Sú to farebné kanáriky, ktoré nemajú schopnosť využívať karotén z potravy a pretvárať ho vo farbivo. Tieto kanáriky nie sú schopné ani vytvárať vitamín A, ktorý sa tvorí v pečeni, preto tento vitamín im musíme dodávať vo forme rôznych preparátov.

Slonovinová farba – tento farebný ráz vznikol z dôvodu recesívnej mutácie na pohlavnom chromozóme. V kombinácii so žltou alebo červenou farbou (teoreticky i s bielou), v dôsledku štrukturálnych zmien v bunkách pier, vzniká slonovinovo žltá alebo slonovinovo červená mutácia. Lipochrómová farba peria sa javí, v dôsledku jemného pastelového tónu, viac rozptýlená. Slonovinová mutácia sa môže nachádzať v každom  type v skupine lipochrómových aj v skupine melanínových farebných kanárikov. Je slabo viditeľná v mozaikovej štruktúre, zvlášť pri melanínových farebných kanárikoch. Medzi niektorými odborníkmi pretrváva názor, že v melaníne takto sfarbené farebné kanáriky nie sú žiaduce.

Táto farba sa prvýkrát vyskytla v Holandsku v roku 1950 u chovateľa Heldera. Dostala pomenovanie lipochróm – pastel, pretože vzhľad tejto farby pripomínal farby pastelové.Ešte v roku 1980 na Svetovom šampionáte v Olomouci v označení farebných kanárikov bola vedená i slonovinovo biela a bola vedená ako samostatná farebná základná farba s označením VIII. V súčasnosti sa však pomenovanie pre slonovinovo bielu farbu neuznáva. Slonovinovo biela splynula so slonovinovou žltou, pretože slonovinová žltá v neintenzívnej štruktúra sa približuje k bielemu zafarbeniu so slabým  pastelovým nádychom. V medzinárodnom ponímaní sa táto farba označuje ako Ivoir.

V. Slonovinovo žltá

Žltá farba pri slonovinovo žltých farebných kanárikoch nepreniká až v takom rozsahu ako farba žltá v normálne sfarbených žltých kanárikoch. Lipochróm je tu veľmi oslabený a prejavuje sa pri kanárikoch tohto typu len ako nádych. V bunkách pier dochádza k určitým štrukturálnym zmenám a v spojení so žltou farbou dochádza k  žltému pastelovému tónu, ktorý musí byť pravidelný bez zvlášť intenzívne sfarbených miest. Žltá farba vyzerá ako žltkastá biela. Chybná je veľmi intenzívna vrstva plesňového nádychu pri neintenzívnych kanárikoch, ako aj slabé operenie a úzke perie.

VI. Slonovinovo červená

Slonovinovo červená je niekedy nazývaná tiež ako ružová, ba dá sa povedať, že niektoré štáty sa k tomuto pomenovaniu vracajú naspäť. Slonovinovo červená farba má tie isté vlastnosti a vznikla tým samým spôsobom, ako slonovinovo žltá len s tým rozdielom, že miesto žltej farby sa tu vyskytuje farba červená, ktorá je taktiež zriedená na najmenšie viditeľné množstvo. Faktor, ktorý sa tam spolupodieľa na tvorení tejto skupiny farebných kanárikov, spôsobuje vytvorenie ružovej farby, ktorá musí byť rovnakého odtieňa a to po celom tele kanárika.

Do skupiny lipochrómových farebných kanárikov sú zaradené i lipochrómové farebné kanáriky bielokrídle, ktoré sú vo všetkých farebných skupinách mimo bielej (dominantnej a recesívnej) a sú v štruktúre A i B.

          

Žltý B                                                                            Žltý bielokrídly A

          

             Červený A                                                                                                       Červený B

 


       

                    Biely dominantný                                                                              Biely recesívny

         

Slonovinovo žltý B                                                                                                 Slonovinovo červený A

Farebná kategória (štruktúra) operenia kanárikov

Skôr než sa začneme zaoberať melanínovými kanárikmi, považujem za potrebné najprv oboznámiť čitateľa s farebnou štruktúrou operenia, ktorá je veľmi dôležitá a nachádza sa  u lipochrómových aj u melanínových farebných kanárikoch. Táto farebná štruktúra ovplyvňuje sfarbenie kanárikov všetkých radov. Faktory, ako je stavba či štruktúra operenia pigmentov, ich rozloženie a hustota, toto všetko sa odzrkadľuje na perí kanárika a ovplyvňuje intenzitu sfarbenia, mozaikovú kresbu, optické sfarbenie a donedávna to bolo ešte i sivé sfarbenie krídiel. Farebnú kategóriu (štruktúru) rozdeľujeme na :

- intenzívnu (A),

- neintenzívnu (B),

- mozaikovú (CI, CII).

Farebné štruktúry A, B a  CI, CII označujú kategórie všetkých jedincov v základe žltom, červenom a vo farbe slonovinovej v základe žltom i červenom. Štrukturálne vyfarbenie sa nenachádza len v skupine bielych (dominantne i recesívne) kanárikov.

Intenzívna – A: rovnaká farba daného základu (viď nižšie intenzívna červená a žltá) všetkých pier bez znakov neintenzívnych (plesne). Tieto kanáriky majú kratšie a lesklejšie perie. Lipochrómová farba musí byť intenzívna až do okrajov jednotlivých pier, vrátane pier krídelných i chvostových (mimo bielokrídlych farebných kanárikov, ktoré toto perie musia mať biele). Iná farba, ako je základná sa penalizuje, vrátane svetlých krídelných i chvostových pier (nie u bielokrídlych).

                                           

 

Neintenzívna – B:  neintenzívne kanáriky majú hustejšie a dlhšie operenie, ktoré nie je lesklé, ako pri intenzívnej štruktúre. Jednotlivé perie má akoby vytvorenú pleseň na perí – viď ukážka vo farbe neintenzívnej červenej. Na perí má biele lemovanie, ktoré pripomína námrazu (pleseň). Toto lemovanie pier má byť rovnomerne rozložené po celom povrchu tela, na chrbte, bruchu i bokoch.  Niekedy sa týmto kanárikom hovorilo plesňové i lososové, v západných krajinách sa im hovorí  schimel. Tu platí zásada, že intenzívne kanáriky párime vždy s neintenzívnymi. 

 

                                 a.                                                           b.                                                                  c.

 a – b – c  – klasická neintenzívna štruktúra (B) s prítomnosťou plesne na bokoch (a), na bruchu (b), na chrbte a krídlach (c).

Mozaiková – C:  pri lipochrómových i melanínových farebných kanárikoch rozoznávame dve mozaikové kategórie (štruktúry), a to typ 1 – typu samica (CI) a typ 2 – typu samec (CII). Pri obidvoch typoch sú presne vymedzené farebné miesta (zóny) v základných farbách I - II (žltá, červená) a V - VI (slonovinovo žltá, slonovinovo červená). Ostatné operenie je pri lipochrómových farebných kanárikoch kriedovo biele a pri melanínových FK na vymedzených miestach preráža daná základná pigmentová farba cez farbu melanínovú. Nakoľko pri lipochrómových, ale hlavne  pri melanínových farebných kanárikoch vo farbe V - VI sú mozaikové znaky veľmi slabo viditeľné.  V týchto farbách sa farebné kanáriky takmer vôbec nevystavujú.

(POKRAČOVANIE)